Explicitný postoj

Čo je Explicitný postoj? (Stručná definícia)

Explicitný postoj je definovaný ako postoj, ktorý je consciously held (vedome držaný) a ktorý môžeme priamo vyjadriť alebo reportovať. Sú to postoje, ktoré si uvedomujeme a ktoré ovplyvňujú naše vedomé rozhodnutia a správanie.

Podrobnejšie vysvetlenie

Explicitné postoje sú produktom logického myslenia a úvah. Vytvárajú sa na základe našich skúseností, informácií, ktoré získavame, a hodnôt, ktoré vyznávame. Môžu sa meniť na základe nových informácií alebo skúseností, ak tieto informácie alebo skúsenosti spochybňujú pôvodné presvedčenie. Dôležité je, že si ich uvedomujeme a dokážeme ich verbalizovať.

Na rozdiel od implicitných postojov, ktoré sú nevedomé a automatické, explicitné postoje si vyžadujú vedomú reflexiu. Používame ich, keď sa zamýšľame nad situáciami a robíme rozhodnutia, ktoré sú v súlade s našimi hodnotami a presvedčeniami.

Význam a dôležitosť v psychológii

Štúdium explicitných postojov je dôležité pre pochopenie ľudského správania, predikciu volieb a návrh intervencií na zmenu postojov a správania. V klinickej psychológii môžu napríklad pomôcť terapeutom pochopiť motiváciu klienta k zmene. V marketingu a reklame sa využívajú na vytváranie kampaní, ktoré oslovujú vedomé preferencie spotrebiteľov. Výskum explicitných postojov má tiež dôležité implikácie pre politiku, verejné zdravie a sociálnu psychológiu.

Dôležité je mať na pamäti, že explicitné postoje nemusí byť vždy v súlade s implicitnými postojmi. Táto diskrepancia môže viesť k vnútornému konfliktu a ovplyvňovať správanie spôsobmi, ktoré si neuvedomujeme.

Príklad z praxe

Predstavme si študenta, ktorý hlása silný explicitný postoj k ochrane životného prostredia. Tvrdí, že si cení udržateľnosť a verí v dôležitosť znižovania uhlíkovej stopy. Hoci má tento explicitný postoj, v praxi často jazdí autom do školy, namiesto toho, aby použil verejnú dopravu alebo bicykel, pretože to považuje za pohodlnejšie. V tomto prípade jeho explicitný postoj nie je úplne v súlade s jeho správaním, čo môže byť spôsobené faktormi, ako sú pohodlnosť, časová tieseň alebo implicitné presvedčenia o vlastnej dôležitosti.

Teoretický kontext a pôvod

Štúdium postojov má v psychológii dlhú históriu. Už v 30. rokoch 20. storočia sa ním zaoberali psychológovia ako Gordon Allport a Muzafer Sherif. Teórie postojov sa vyvíjali v rôznych smeroch, od behaviorálnych prístupov, ktoré zdôrazňovali vplyv skúseností na formovanie postojov, po kognitívne teórie, ktoré sa zameriavali na spôsob, akým ľudia spracúvajú informácie a integrujú ich do svojich postojov. Pojem explicitných postojov je úzko spojený s kognitívnou psychológiou a teóriami informačného spracovania.

Kľúčové osobnosti a ich prínos

• Gordon Allport: Prispel k chápaniu postojov ako dôležitých determinantov správania a zdôraznil ich individuálnu povahu.
• Muzafer Sherif: Poukázal na vplyv sociálnych noriem a skupín na formovanie postojov.
• Icek Ajzen a Martin Fishbein: Vyvinuli teóriu plánovaného správania, ktorá zdôrazňuje význam postojov, noriem a vnímanej kontroly správania pri predikcii správania. Teória je obzvlášť relevantná pre štúdium explicitných postojov a ich vplyvu na vedomé rozhodovanie.

Súvisiace pojmy

• Implicitný postoj – Nevedomé a automatické postoje, ktoré môžu ovplyvňovať správanie bez nášho vedomia.
• Kognitívna disonancia – Stav nepohody, ktorý vzniká, keď máme protichodné postoje alebo keď sa naše správanie nezhoduje s našimi postojmi.
• Teória plánovaného správania – Teória, ktorá tvrdí, že správanie je ovplyvnené postojmi, subjektívnymi normami a vnímanou kontrolou správania.