George Berkeley

Kto bol George Berkeley? (Stručný súhrn)

George Berkeley bol írsky filozof, anglikánsky biskup a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov empirizmu. Jeho radikálny idealizmus tvrdil, že existuje len to, čo vnímame, a teda „byť znamená byť vnímaný“ (esse est percipi). Berkeleyho myšlienky mali hlboký dopad na filozofiu mysle a epistemológiu.

  • Obdobie: 18. storočie (1685-1753)
  • Národnosť: Ír
  • Hlavné smery: Empirizmus, Idealizmus
  • Najznámejšie dielo: Traktát o princípoch ľudského poznania

Život a doba (Biografia)

George Berkeley sa narodil v roku 1685 v Írsku a už od mladosti prejavoval intelektuálne nadanie. Študoval na Trinity College v Dubline, kde sa neskôr stal profesorom. Jeho filozofické názory sa formovali v období nástupu vedeckej revolúcie a empirizmu, reprezentovaného menami ako John Locke. Berkeley však šiel ešte ďalej a spochybnil samotnú existenciu materiálnej reality.

Počas svojho života sa Berkeley angažoval aj v praktických záležitostiach. Niekoľko rokov strávil v Amerike, kde sa pokúšal založiť misijnú vysokú školu na Bermudách. Hoci sa mu tento plán nepodarilo uskutočniť, jeho pobyt v Amerike ho inšpiroval k filantropickej a pedagogickej činnosti. Zomrel v roku 1753 v Cloyne, Írsko, pričom zanechal po sebe rozsiahle filozofické dielo, ktoré dodnes podnecuje diskusie. Jeho dielo predstavuje dôležitý príspevok do dejín filozofie a ovplyvnilo vývoj idealizmu a fenomenológie.

Kľúčové myšlienky a filozofia/psychológia

Esse est percipi (Byť znamená byť vnímaný)

Berkeleyho najslávnejšia myšlienka, „esse est percipi,“ vyjadruje jeho presvedčenie, že existencia vecí je závislá od ich vnímania. To znamená, že stôl existuje len preto, že ho niekto vníma. Ak by ho nikto nevnímal, prestal by existovať. Táto radikálna teória idealizmu mala hlboký dopad na filozofiu mysle a epistemológiu.

Imaterializmus

Berkeley bol zástancom imaterializmu, teda presvedčenia, že materiálna substancia neexistuje. Tvrdil, že existujú len duchovné substancie (mysle alebo duše) a ich idey (vnemy). Veci, ktoré vnímame, sú v skutočnosti idey uložené v našej mysli Bohom. Týmto spôsobom Berkeley odmietal dualizmus medzi mysľou a telom, populárny v jeho dobe.

Teória videnia

Berkeley sa zaoberal aj otázkou videnia a priestorového vnímania. Tvrdil, že vzdialenosť nevnímame priamo, ale ju odvodzujeme zo skúseností. Naučíme sa spájať určité vizuálne znaky (ako napríklad zmenšovanie objektov) s väčšou vzdialenosťou. Jeho teória videnia bola dôležitým príspevkom do psychológie vnímania.

Boh ako garancia reality

Aby Berkeley vysvetlil, prečo veci existujú, aj keď ich nikto konkrétny nevníma, predstavil si Boha ako večného pozorovateľa, ktorého percepcie garantujú stálu existenciu sveta. Boh vníma všetko neustále, a preto svet neprestáva existovať, ani keď ho ľudia nevnímajú.

Najvýznamnejšie diela a knihy

  • Traktát o princípoch ľudského poznania (1710): Hlavné Berkeleyho dielo, v ktorom detailne rozvíja svoj idealistický systém a myšlienku „esse est percipi.“ Často vyhľadávané v pdf formáte pre študijné účely.
  • Tri dialógy medzi Hylasom a Filonousom (1713): Populárna forma dialógu, v ktorej Berkeley obhajuje svoj imaterializmus a vyvracia námietky proti nemu.
  • Esej o novej teórii videnia (1709): Dielo venované teórii videnia a priestorového vnímania, v ktorom Berkeley argumentuje, že vzdialenosť nevnímame priamo.
  • Siris (1744): Neskôr dielo zaoberajúce sa filozofickými a medicínskymi účinkami dechtovej vody (tar water). Ukazuje Berkeleyho záujem o praktické aplikácie filozofie.

Najznámejšie citáty a výroky

  • „Byť znamená byť vnímaný (Esse est percipi).“
  • „Celý zbor nebeský a pozemský, zkrátka všetky tie telesné veci, ktoré tvoria mocnou stavbu sveta, nemajú žiadnu existenciu mimo mysli. Ich byť (esse) je byť vnímaný (percipi); ani nie je vôbec možné, aby mali nejakú existenciu mimo mysli alebo duchovného subjektu, ktorý ich vníma.“
  • „Sme ovplyvnení samotnými názvami, ktoré sa nás netýkajú.“
  • „Len málo ľudí myslí, ale všetci chcú mať názor.“
  • „Čas plynie, myseľ sa nemení: je to jediná vec, ktorej som si istý.“

Vplyv a odkaz

Berkeleyho filozofia mala významný vplyv na neskorších filozofov, najmä na Davida Huma a idealistov ako Immanuel Kant. Hoci jeho imaterializmus bol pre mnohých ťažko prijateľný, jeho príspevky k teórii vnímania a filozofii mysle sú dodnes oceňované. Jeho dôraz na skúsenosť a subjektívny charakter vnímania ovplyvnil vývoj fenomenológie a existencializmu. Hoci sa Berkeleyho názory líšia od Lockových, obaja predstavujú kľúčové postavy empiristickej tradície.

Zaujímavosti a často kladené otázky

Zaujímavosti

  • Berkeley sa snažil založiť vysokú školu na Bermudách pre konverziu Amerických Indiánov na kresťanstvo, no projekt nakoniec zlyhal kvôli nedostatku financií zo strany britskej vlády.
  • Jeho meno nesie mesto Berkeley v Kalifornii, kde sa nachádza slávna University of California, Berkeley.
  • Berkeley bol nielen filozof, ale aj anglikánsky biskup, čo ovplyvnilo jeho filozofiu a najmä jeho pohľad na Boha ako garanta existencie sveta.

Často kladené otázky (FAQ)

Znamená Berkeleyho filozofia, že keď zatvorím oči, svet prestane existovať?

Nie celkom. Berkeley tvrdil, že Boh vníma všetko neustále, takže svet neprestáva existovať, aj keď ho my nevnímame. Ide o to, že existencia je závislá od vnímania, ale nemusí to byť len naše vnímanie.

Bol George Berkeley blázon, keď veril, že nič materiálne neexistuje?

Nie, Berkeleyho imaterializmus bol výsledkom starostlivého filozofického argumentovania a mal svoje racionálne dôvody. Nebol to prejav šialenstva, ale radikálna filozofická pozícia, ktorá mala za cieľ vyriešiť problémy spojené s vnímaním a metafyzikou.