Sebahendikepovanie
Čo je Sebahendikepovanie? (Stručná definícia)
Sebahendikepovanie je stratégia, pri ktorej osoba vopred vytvára prekážky alebo ospravedlnenia pre očakávané neúspechy v budúcom výkone alebo situácii. Tieto prekážky majú chrániť sebavedomie jedinca v prípade neúspechu a zároveň zvýšiť pocit sebahodnoty v prípade úspechu.
Podrobnejšie vysvetlenie
Sebahendikepovanie je komplexný psychologický mechanizmus, ktorý sa prejavuje v rôznych formách správania. Môže ísť o otvorené priznanie nedostatku prípravy, únavy alebo zlého zdravotného stavu pred výkonom, ale aj o skryté sabotovanie vlastných snáh, napríklad odkladaním úloh, nedodržiavaním tréningového plánu alebo vyhľadávaním rušivých vplyvov. Podstatou je vytvorenie vonkajšieho dôvodu pre prípadný neúspech, čím sa ochráni vlastné vnútorné presvedčenie o svojich schopnostiach. Ak sa človek so sklonom k sebahendikepovaniu necíti dostatočne kompetentný, je pravdepodobnejšie, že si vytvorí ospravedlnenie pred samotnou aktivitou.
Význam a dôležitosť v psychológii
Sebahendikepovanie je dôležitým konceptom v psychológii, pretože osvetľuje dynamiku sebavedomia, motivácie a atribúcie úspechu a neúspechu. Pochopenie sebahendikepovania môže pomôcť terapeutom a poradcom identifikovať a riešiť maladaptívne vzorce správania, ktoré bránia ľuďom dosahovať svoj plný potenciál. Taktiež pomáha vysvetliť, prečo niektorí ľudia, aj napriek svojim schopnostiam, podávajú slabšie výkony a vyhýbajú sa výzvam. Koncept sebahendikepovania je relevantný aj v oblasti športovej psychológie a v pracovnom prostredí.
Príklad z praxe
Študentka Anna sa pripravuje na dôležitý test z psychológie. Namiesto usilovného učenia sa ale deň pred testom ide s priateľmi na dlhú párty a pije alkohol. Na druhý deň sa cíti unavená a na teste nedosiahne dobré výsledky. Neskôr priateľom povie, že test nedopadol dobre, pretože bola unavená z predošlej noci a nemala čas sa poriadne pripraviť. V skutočnosti sa Anna podvedome bála, že ak by sa svedomito učila a aj tak by test nespravila, znamenalo by to, že na to jednoducho nemá. Tým, že si „vytvorila“ prekážku (nedostatok spánku a prípravy), mohla neúspech pripísať vonkajším faktorom a uchrániť tak svoju sebahodnotu.
Teoretický kontext a pôvod
Koncept sebahendikepovania bol prvýkrát predstavený psychológmi Edwardom E. Jonesom a Stevenom Berglasom v 70. rokoch 20. storočia. Vychádza z teórie atribúcie, ktorá sa zaoberá tým, ako ľudia vysvetľujú príčiny udalostí a správania. Jones a Berglas v experimentoch zistili, že ľudia majú tendenciu vytvárať prekážky vlastnému úspechu, aby si zachovali pozitívny obraz o sebe. Termín úzko súvisí s konceptmi ako sebaúcta, sebapotvrdenie a snaha o udržanie pozitívneho sebaobrazu.
Kľúčové osobnosti a ich prínos
- Edward E. Jones: Spolu s Berglasom definoval koncept sebahendikepovania a uskutočnil prvé experimentálne štúdie, ktoré potvrdili jeho existenciu.
- Steven Berglas: Spoluautor konceptu sebahendikepovania, ktorý sa zameral na jeho behaviorálne prejavy a motivácie.
- Diane Tice: Výskum v oblasti sebahendikepovania, ktorý sa zameriava na rozdiely v sebahendikepovaní medzi mužmi a ženami a na súvislosť sebahendikepovania so stresom a depresiou.
Súvisiace pojmy
- Sebaklam – Skreslené vnímanie seba a vlastných schopností, často s cieľom udržať si pozitívny sebaobraz.
- Prokrastinácia – Odkladanie úloh a povinností, čo môže slúžiť ako forma sebahendikepovania.
- Atribúcia – Proces, ktorým ľudia vysvetľujú príčiny udalostí a správania, vrátane vlastného.
- Sebavedomie – Viera vo vlastné schopnosti a hodnotu, ktoré môže byť sebahendikepovaním ohrozené.
- Syndróm vyhorenia – Stav emocionálneho, fyzického a mentálneho vyčerpania spôsobený dlhodobým stresom, ktorý môže byť dôsledko sebahendikepovania spojeného s preťažením.